Chlapci s úsmevom z prvej línie alebo Záložná jednotka veliteľstva misie UNFICYP

V rámci kolekcie článkov o Slovákoch v misii UNFICYP je nutné spomenúť aj farby slovenskej trikolóry v štruktúre veliteľstva misie UNFICYP – záložnú jednotku veliteľstva misie alebo v anglickom žargóne “MFR“ (Mobile Force Reserve).

Každý príslušník Slovenského kontingentu (SLOVCON) v štrúkture velitelstva misie si vykonáva svoju prácu svedomito a bez ohľadu na čas, ale keby bolo potrebné určit niekoho, kto dopoludnia nacvičuje Public Order (zjednávanie verejného poriadku – zvládnutie davu), denne behá a cvičí v rámci organizovanej telesnej prípravy (populárny „PT“ – Physical Training), prípadne neplánovane vykonáva previerky a cvičenia či zabezpečenie VIP návštev v harmonograme rutinného chodu veliteľstva, MFR stojí vždy v prvej línii.

Ohľadom výcviku sa výnimky nerobia. Podvečerný beh celej jednotky len dokresľuje ráz bežného dňa - dopoludnia výcvik, streľby, zabezpečenie návštev a perimetra veliteľstva misie, samozrejme okrem toho rutinné služby a hotovosti. Na voľno, v slangu chlapcov "offko", nie je čas, treba zabezpečiť požiarnu pohotovosť – v nárazníkovej zóne horí..., spať sa bude neskôr.

Je to mimoriadne náročná práca na čas, na fyzickú kondíciu a hlavne na psychiku. Stačí si len predstaviť teploty v lete nad 44 C (v tieni), kedy i pomalá chôdza vyčerpáva ako beh a človeku je horúco aj v ľahkom tričku, nosiť na sebe protiúderový komplet - tzv. „Public order kit“ a vykonávať hoci len obyčajné cvičenia. Neraz sa chlapci vrátili do priestorov ubytovne a zranenia čo utrpeli v rámci výciku ani necítili, telo sa dopovalo endorfínmi a sústredilo sa na prežitie v horúčavách - v klimatizovanom priestore sa však ozvú za pár minút - modriny a pomliaždeniny sa nepočítajú - sú bežné. Všetko v zmysle hesla „Train hard – fight hard“. Pitný režim - čistá voda. Tá v tele nedrží, ihneď ako ju človek vypije leje sa von cez pokožku. Uniforma mokrá, telo dehydrované, žiada sa soľ a minerály - tak beží deň za dňom pod cyperským slnkom. Prichádza vytúžená nedeľa, čas oddychu pre tých, čo nie sú v službe, či hotovosti. Britský veliteľ sa však rozhodol pre teambuilding - povinný celodenný výlet končí týždeň - únava vo svaloch aj v hlave a myšlienky na ďalší týždeň. Ešte oprať a ožehliť uniformy a od zajtra zase začína kolotoč.

Veliteľ MFR sa ako reakciu na úžasný hattrick Slovákov v súťaži vojenských zručností MSC (Military Skills Competition) rozhodol založiť vlastnú súťaž na „zlepšenie“ kondície a zručností svojich podriadených. Okrem rutinného tréningu jednotka behá a cvičí v posilňovni či na prekážkovej dráhe.

Jedná sa o náročné zaradenie Slovákov, ale ako každá náročná práca, aj MFR je pre našich chlapcov výzvou a sú spokojní. Muži potrebujú výzvy a prekonávanie vlastných limitov. Aj o tom je MFR. Všetci sú hrdí, že dostali príležitosť slúžiť v mnohonárodnej jednotke a reprezentovať Slovensko na multilaterálnej platforme. Slovami chvály na našich príslušníkov nešetrí ani ich britský veliteľ major Alex Atherton, ktorý sa na nich môže spoľahnúť a vyjadril sa, že „Slovákov by do tímu bral vždy“. Aj preto za jednotku MFR navrhol na ocenenie vojenského veliteľa misie (Force Commanders Commendation) príslušníka MFR vojaka Tomáša Martinkoviča. Okrem iných aktivít a nadštandardného plnenia úloha sa vojak Martinkovič dvakrát zúčastnil a vzorne reprezentoval farby SLOVCON v súťaži vojenských zručností MSC a viedol tím MFR. 

Slobodník Martin Bačik si spomína, ako pri zabezpečení nepretržitého pozorovania jednej z pozícii v rámci nárazníkovej zóny objekt 24 hodín denne pozorovali a hlásili "eyes on target". Áno, angličtina je v mnohonárodnej jednotke MFR bežný pracovný nástroj a v prípade našich chlapcov im slúži ku cti, že zvládli aj základy španielčiny, keďže nie všetci zahraniční kolegovia v jednotke ovládajú angličtinu a dohovoriť sa je nevyhnutné. 

Desiatnik Tibor Baranec a slobodník Peter Duriš sa v prípade angličtiny len usmievajú -ovládajú ju s prehľadom a používajú aj slang, dokonca škótsky či welshský akcent, a vtedy im nerozumejú ani niektorí kolegovia Briti. Obaja potvrdzujú, že začiatky nie sú ľahké, ale keď sa človek rozbehne, nemá čas ani sledovať ako letia dni, týždne a mesiace. 

Slobodník Augustín Duda a slobodník Michal Straňák sú dvaja „borci“ v posilňovni. Vzrastom nevysokí, ale mohutnou muskulatúrou budia rešpekt u britských kolegov. Fyzická kondícia je nutnou podmienkou zaradenia v MFR.

Medzi najdôležitejšie úlohy MFR z hľadiska politického významu misie patrí zabezpečenie pravidelných rokovaní prezidentov oboch komunít gréckych Cyperčanov a tureckých Cyperčanov - formálne nazývané stretnutia dvoch lídrov. (Nakoľko z politického hľadiska je tzv. Severocyperská Turecká republika medzinárodne neuznaným štátom, jej prezident sa v medzinárodnom prostredí nazýva lídrom). Príslušníci MFR v spolupráci s jednotkou vojenskej polície veliteľstva (FMPU) zabezpečujú bezpečnosť perimetra od príchodu lídrov, počas mierových rokovaní až do ich odchodu. Vždy s úsmevom, v čase letných horúčav aj zimných lejakov - to sú naši chlapci z MFR. Svojou prácou, kultivovaným vystupovaním a vojenskou disciplínou si dokázali vybudovať renomé a rešpekt. Keď treba dobrovoľníkov na náročné úlohy aj v prípade banálneho zabezpečenia bežného života jednotky, Slováci to zvládajú s úsmevom. Je až zarážajúce, že aj napriek náročnému dennému programu sú podvečer chlapci ešte v posilňovni. "Na námahu sme si zvykli", hovoria jednohlasne.

Slobodník Vladimír Pastucha: „Misia na Cypre mi ukázala aká dôležitá je schopnosť spolupráce v mnohonárodnom prostredí, tolerancia a ochota učiť sa nové poznatky – tieto vlastnosti sú kľúčové. Zároveň úsmev a dobrá nálada aj pod tlakom a v strese – tu sa prejaví každý“.

Veliteľ Slovenského kontingentu podplukovník Jozef Paňko hovorí: „Môžem s potešením konštatovať, že napriek náročnej službe v neľahkých podmienkach a pri tažkom tréningu, zvládaju to Slováci v MFR s prehľadom a úsmevom. Sme na nich hrdí, máme byť na koho“.